Tejto túžbe podriadil úplne všetko. Možno aj preto na časy jeho panovania na Srí Lanke spomínajú dodnes. A majú veru na čo. Novopečený kráľ totiž po sebe zanechal dedičstvo, ktoré ešte aj o poldruha tisícročia neskôr láka turistov z celého sveta.
Recept na slávu
K Sigiryi vedie úzka hrboľatá cestička pomedzi hustý prales, plný nebezpečných zvierat. Trúfam si povedať, že široko ďaleko niet zaujímavejšieho miesta. Na vrchu mohutnej skaly totiž stojí – či lepšie povedané kedysi stál – honosný palác. Dnes už z neho zostali len trosky, no aj po stáročiach ho zahaľuje množstvo legiend. Všetky majú spoločné meno toho, kto dal v druhej polovici 5. storočia pevnosť postaviť. Kasyapa, princ, ktorý neváhal z túžby po moci zaživa zamurovať svojho otca a o trón obrať i vlastného brata. Nečudo, že zvyšok života prežil v očakávaní pomsty. Podľa sprievodcu Abeho, je to vidieť všade naokolo. „Pevnosť je obohnaná vodným kanálom. Podľa legendy v ňom žili obrovské krokodíly, ktoré – takmer ako vojaci - ochraňovali kráľa. Mal veľa nepriateľov, bál sa, že sa mu pomstí jeho brat a s pomocou indických vojakov sa ho pokúsi zabiť. Ešte aj dnes nájdete v kanály niekoľko krokodílov, ktoré z času na čas vylezú na breh“, nahnal nám strach sprievodca.
Dnes už len po svojich
Sivá skala, z diaľky pripomínajúca austrálsky monolit Uluru, je údajne stará viac ako 7 tisíc rokov. Meria úctyhodných 200 metrov a na jej vrchol vedie viac ako 1200 schodov. V úmornom teple sa mi ich však nechcelo počítať. Bol som rád, že ich každým krokom ubúda a darí sa mi na úzkych kameňoch držať rovnováhu. Želal som si aspoň na chvíľu mať modrú krv, no obávam sa, že ani to by mi nepomohlo. „Za starých čias to totiž mali kráľ a kráľovná jednoduché, pretože ich do paláca vyniesli vojaci“, potmehúdsky sa uškŕňal Abe. Panovníkovi bolo hej, mohol sa aspoň kochať krásou okolitých záhrad s množstvom kvetín, fontán a dômyselne prepracovaným systémom zavlažovania. My sme museli po svojich, čo napokon tiež nebolo na škodu. Napriek neustálemu stúpaniu sa bolo na čo pozerať. Aj po stáročiach je zrejmé, že stavitelia si dali záležať. Napriek tomu, areál sa podarilo dokončiť v rekordnom čase. „Celý palác s pevnosťou vyrástol na skale veľmi rýchlo, stavalo ho totiž 8-9 tisíc vojakov približne 7 rokov. Dnes ho považujú za ôsmy div sveta a miesto svetového kultúrneho dedičstva na Srí Lanke,“ vyhŕkol zo seba s hrdosťou v hlase.
Mnísi nerozumejú ženám
Sigirya však zažila aj zlé časy. Chvíľu to vyzeralo tak, že tento skvost už nikdy neuzrie svetlo sveta. Dôvod nám poodhalil Abe, ktorý sa opäť vrátil k legende o Kasyapovi. „Tento kráľ ukončil po 18 rokoch svoju vládu samovraždou. Následne celú pevnosť pohltila džungľa, až kým sem neprišli budhistickí mnísi a začali tu meditovať. Žiaľ, zničili väčšinu z piatich stoviek nádherných freskových malieb. Dodnes sa ich zachovalo len 18. Mníchom prekážal pohľad na ženy, ktoré ich údajne rušili pri modlitbách. Cestou hore vám ukážem tie, ktoré sa podarilo zachrániť“, popohnal nás. Pri zhruba päťstom schode som už pomaly prestal veriť, že ospevované maľby skutočne uvidím. Za ten pohľad však stálo vydržať. Zaujímavé je, že na všetkých dominovali do pol pása odhalené a poriadne obdarené ženy. Doteraz mi vŕta v hlave, odkiaľ bral ich autor inšpiráciu. Alebo, žeby len plnil tajné sny svojho kráľa? Ťažko povedať.
Kráľ, ktorý si vedel užívať
Kasyapa si potrpel na komfort a dokonalý servis. Veď posúďte sami. V pevnosti žilo približne 500 konkubín, o ktoré sa starali sluhovia. Aj ich museli vyniesť ku kráľovi na pleciach a verte, dostalo sa na každú. Bývali len kúsok pod palácom, do ktorého sa v minulosti vchádzalo cez leviu tlamu. Dnes už zostali zo sochy len dve laby s pazúrmi po oboch stranách strmého schodiska, ktoré nás priviedlo na vrchol Sigirye. Kým my sme z posledných síl lapali po dychu, pre Abeho to bol iba jeden z viac ako 4 tisíc výstupov. Spokojne preto pokračoval vo výklade. „Sme na samom vrchu obrovskej skaly, kde stál dve poschodia vysoký kráľovský palác. Panovník s manželkou tu trávili len 3-4 mesiace v roku počas obdobia dažďov. V iných oblastiach totiž nebolo toľko vody ako práve tu. Keď sa pozriete dookola, vidíte milióny tehál. Každú jednu sem museli vyniesť vojaci a otroci. Na rôznych úrovniach nájdete 35 terás a množstvo barakov pre stráže“, dodal.
Kasyapa veru núdzu netrel a keď mal chuť, mohol si dajme tomu aj zaplávať v obrovskom bazéne. Staré hriechy z minulosti a najmä jeho brat si ho však našli. Tým sa skončila sláva kráľa otcovraha, našťastie Sigirya sa zachovala dodnes.
Ako sa tam dostanete?
Do Sigirye je to najbližšie z Kandy, no z hlavného mesta Colombo to skúsenejší šofér zvládne za približne tri hodiny. Brány areálu sa otvárajú za svitu už o 6.30 hodine, keď je najideálnejší čas na návštevu tejto pamiatky. Pri východe slnka sa oveľa jednoduchšie zdolávajú aj stovky schodov, vedúcich na vrchol skaly. Nie vždy sú však o tomto čase k dispozícii aj sprievodcovia. Ich cenu si možno dojednať na mieste, väčšinou sa však pohybuje okolo 5000 Rsp. Vstupné pre cudzincov je kdekoľvek na Srí Lanke približne tri krát vyššie ako pre domorodcov a v prípade Sigirye sa pohybuje okolo USD30.